Najznámejšiu a najčítanejšiu blogerku Malty v októbri minulého roku roztrhala autobomba. Bola aj investigatívnou žurnalistkou, ktorá mala odvahu publikovať veľmi háklivé témy. Zavraždil ju terorizmus našej vlastnej „kultúry“. Na Malte vládne extrémna korupcia, brutálne mafiánske praktiky a krvavý teror mocných.

 

53-ročná Daphne Caruna Galizia krátko pred smrťou uverejnila článok (nie jediný v tomto smere), v ktorom odhalila finančné machinácie a korupciu premiéra Malty Muscata, ako aj ďalších členov jeho vlády

Auto, do ktorého nasadla v pondelok 16. októbra 2017, explodovalo prvý raz krátko po tom, ako sa dalo do chodu. Začalo horieť, ale podľa očitého svedka Daphne ešte žila a pokúšala sa ho zastaviť. Prv ako ho zabrzdila však prišla druhá explózia a tá mala finálny účinok. Kusy a kúsky auta lietali na všetky strany a blogerka, ktorá sa viezla do banky, bola okamžite mŕtva.

Polícia na Malte potvrdila, že blogerka Daphne už dva týždne pred vraždou oznámila, že dostáva vyhrážky, že ju zavraždia. A čo nato polícia? Nič – vôbec nič! A neprišiel ani žiadny komentár, prečo nič nepodnikla – možné prepojenie s mafiou? To je veľmi pravdepodobné. Krvavá a tragická udalosť. Ako sa to tak často deje v našej „demokratickej“ civilizácii Západu. Vládnúca maltská korupcia má všade svoje prsty aj u justície.

Daphne o.i. odhalila, že v tzv. Panama Papers (tento obrovský finančný škandál sa dostal na verejnosť v apríli 2016) bola registrovaná podvodná schránková firma patriaca manželke premiéra Josepha Muscata.

Muscat označil jej informácie za lži, ale nepodal na blogerku nijaké trestné oznámenie, čo pochopiteľne celkom spochybňuje jeho výpoveď.

A jeho pozíciu oslabuje aj to, že už dávno predtým bolo dokázané, že v Paname mali v tejto súvislosti tajné firmy aj dvaja jeho ministri Konrad Mizzi a Keith Schembri. Mizzi je aj dnes ešte stále ministrom pre turizmus.

Joseph Muscat hovoril alibisticky po zavraždení blogerky o čiernom dni pre demokraciu na Malte. Pre neho to však určite bol skvelý deň.

Zmienený blog Galízie, pre ktorý bola zavraždená, si prečítali milióny ľudí na svete. Niekto sa veľmi obával jej ďalších blogov a jej výpovedí a svedectiev pri súde, ktorý bude rozhodovať o osude maltských korupčných politikov. Bude sa vôbec konať? A keď, tak som si istý, že celá pravda nevyjde najavo nikdy…..

 

Muscat sa stal víťazom predčasných parlamentných volieb v júni minulého roku, a to napriek podozreniam z korupcie, ktoré už vtedy o ňom kolovali

Je nešťastím a či hlúposťou mnohých národov, že si volia vždy znova koruptných politikov. Alebo inakšie vyjadrené, každý národ má politikov,akých si zaslúži.

Možno povedať aj to, že voliči, ktorí ich volia, sú buď naivní a hlúpi, alebo sami majú podobný charkater, ako ich obľúbenci.

Galícia je hrdinka, ktorá obetovala svoj život hľadaniu pravdy a jej oznamovaniu verejnosti. Po počiatočných uisteniach vysoko korupčného premíéra Malty, že urobí všetko pre to, aby vrah blogerky bol zistený a postavený pred súd, už čoskoro sa tak on sám, ako aj mainstraemové médiá Malty, ale aj iné západné médiá prestali zaujímať o prípad. A keď niečo prišlo, tak len sporadicky a alibisticky.

 

O štyri mesiace po smrti blogerky bol v SR zavraždený novinár Ján Kuciak

To bola skvelá príležitosť pre západné médiá a západných politikov, aby odviedli pozornosť svetovej verejnosti od jej vraždy a tým aj od obrovskej korupcie, ktorá vládne na Západe a samozrejme nielen vo vysokých kruhoch politikov Malty.

Slovensko preto bolo v tomto smere skvelým sústom, na ktorom si výborne a s veľkou chuťou „zgustli“ a donekonečna to rozoberali a analyzovali.

 

Kuciak bol Západom takpovediac dokonale použity, využitý a aj zneužitý

Bol totiž v danom čase optimálnym objektom pre mocných Západu a naviac jeho smrť sa udiala z ich pohľadu aj na vhodnom mieste – na Východe.

Zavraždená Galícia, aj matka a manželka, bola objektom veľmi nepohodlným a maximálne nevhodným. Bola korupčnou vládou Malty už dlhšie terorizovaná a šikanovaná rôznymi spôsobmi, priamo i nepriamo. Napríklad na príkaz vlády jej banka, kde mala konto, robila bezdôvodne ťažkosti s prístupom k nemu. Po jej smrti ale všetci títo mocní z Malty veľmi rýchlo a verejne prelievali falošné „kokodílie“ slzy.

Dve vraždy novinárov a dva diametrálne úplne rôzne prístupy a postoje k nim. Na Západe, ale i na Slovensku. Takto to vidia aj dvaja moji kolegovia, nemeckí žurnalisti, ktorých poznám už veľa rokov – ale napísať to takto nemôžu a či nesmú.

(hlavnespravy.sk, foto: Youtube)

Komentáře