Ruský analytik Grigorij Ignatov na politikus.ru napísal ešte za čerstva dnes ráno zaujímavý článok o vojenskom pokuse o prevrat v Turecku. Uvedený článok sa úplne nestotožňuje s mojimi názormi, Ignatova však považujem za erudovaného ruského odborníka. V šachu platí axióma: ak nerozumiem ťahu protivníka, to ešte neznamená, že ten ťah musí byť apriori zlý. Takže uvedené Ignatovove informácie určite stoja minimálne za zamyslenie.

Podľa Ignatova bol uvedený prevrat obyčajnou politickou klauniádou vypracovanou v Erdoganovej dielni a šlo len o imitáciu štátneho prevratu. Všetok politický profit z údajného prevratu získal Erdogan. Udalosti sa podľa Ignatova šírili ako uragán v americkom filme – informácia o prevrate, radikalizácia situácie, streľba, gradovanie vo forme správ o tom, kto poskytne Erdoganovi azyl a nadránom sa všetko končí pre Erdogana happyendom, akým sa končia americké filmy. Bežní ľudia, ktorí si líhali pred tanky a odhaľovali hrude pred vojakmi, nakoniec pučistov svojou morálnou silou zastavili a zachránili Turecko.

Ignatov si všíma vo svojom článku vojenské prevraty v Turecku v rokoch 1960, 1971 a 1980. Pri týchto prevratoch si turecká armáda počínala podstatne efektívnejšie a ráznejšie. Včerajší pokus o prevrat bol ohraničený, ukázalo sa, že tak ako v minulosti, do prevratu nebolo zainteresovaných viacero generálov a vyšších dôstojníkov, ale len jeden plukovník Muchar Kose s výrazne obmedzeným vojenským kontingentom (niekoľko desiatok vojakov, jeden vrtuľník, jedna F-16 a niekoľko tankov), pričom väčšina vojakov sa nadránom vzdala.

Ďalšie, čo Ignatov kritizuje, je amaterizmus pučistov. Načo ostreľovali večer turecký parlament, keď v ňom evidentne nik nebol? Taktiež načo vrtuľník ostreľoval večer štáb tureckej rozviedky? Prečo len ostreľovali a neobsadili štáb tureckej rozviedky a prípadne polície, keď tam de facto nikto okrem zopár nočných strážcov nebol? Keď v roku 1991 tanky ostreľovali budovu parlamentu v Moskve, aby sa urýchlil proces rozpadu ZSSR, bol parlament plný delegátov. Večer by ostreľovanie bolo kontraproduktívne a bez významu.

Podľa tureckých informácii sa do prevratu zapojilo cca 500 ľudí. Ak by si brali príklad z Pinochetovho prevratu v Chile, tak by vedeli, že potrebujú minimálne 3000 vojakov, ideálne výsadkárov. Najdôležitejšie sú prvé hodiny prevratu, kedy sa musí obsadiť rozhlas, televízia, polícia. A tu sa celého prevratu zúčastní 500 ľudí, z toho 50 obsadí most a 13 vojakov útočí na prezidentský palác, pričom len Erdoganova ochranka má viac ako 500 členov. Ak aj mnohí z nich boli mimo služby, minimálne 100 ľudí z Erdoganovej ochranky v prezidentskom paláci byť muselo.

Tu by som len doplnil, že keď v roku 1979 zaútočili vojaci ZSSR na palác afgánskeho prezidenta Amina, útočili tri roty Specnazu, ktoré vedeli, že Aminovi ochrankári prešli takisto výcvikom Specnaz (A to už Aminov kuchár, ktorý bol agentom KGB alebo GRU Amina pri večeri otrávil). Specnaz mal po útoku cca 30 mŕtvych a ranených. A to šla do útoku vtedajšia sovietska elita. Tu sa nejakých 13 tureckých vojačikov rozhodne odzbrojiť  a eliminovať niekoľko desiatok členov Erdoganovej ochranky. Neuveriteľné.

Uvedený turecký plukovník ako vodca prevratu nevystúpil so žiadnym programom. Pinochet okamžite hovoril do rozhlasu a televízie, ako pri obrane rozhlasu pred výsadkármi podporujúcimi Pinocheta zahynul za nejasných okolností aj chilský prezident Allende. Turecký prevrat sa odohral v noci, žiadna výzva k masám, jediný, kto ľudí vyzval, aby vyšli na námestie, bol Erdogan – takže pučisti neobsadili ani televíziu a ani rozhlas, keď odtiaľ mohol Erdogan hovoriť. Na pár hodín akurát prestala vysielať CNN v Turecku.  A ľudia na Erdoganovu výzvu naozaj (alebo zinscenovane) na námestia vyšli a vyjadrili svoj odpor k pučistom.

Ako ďalší fakt, že ide o zinscenovaný prevrat, uviedol Ignatov informáciu, podľa ktorej bolo niekoľko desiatok členov a sympatizantov prevratu takmer okamžite zatknutých a vojaci sa húfne vzdávali. Čudný prevrat, pri ktorom vojaci odmietajú bojovať. Vo väčšine prevratov sa strhnú prestrelky medzi vojenskými jednotkami a pučistami, a tu sa pučisti správajú ako skauti pri skautskej hre a odmietajú bojovať. Zase veľmi zvláštne.

Podľa Ignatova sa Erdogan týmto zinscenovaným prevratom dostal do vynikajúcej pozície – po rusky sa hovorí že je niekto v čokoláde (“Эрдоган в шоколаде”). Ignatov však tvrdí, že Erdogan sa týmto zinscenovaným prevratom dostal priamo do “svadobnej torty”. Ukázal sa ako hrdina, ako pravý chrabrý džigit, neutiekol dokonca ani pred hrozbou, že zahynie v prestrelke, postavil sa násiliu, ukázal tvrdú ruku, unikol istej smrti pri ostreľovaní paláca. Toto všetko mu nesmierne zvýši popularitu.

Čo je zaujímavé, Erdogan obvinil z prípravy vojenského prevratu Fechtullaha Gulena, s ktorým sa v minulosti dostal do otvorených rozporov a Gulen preto utiekol do USA. Erdogan sa už nechal počuť, že v Turecku príde k čistkám a stabilita Turecka sa bude musieť upevniť. Prívrženci prevratu budú musieť platiť, pravdepodobne sa dočasne v Turecku posilnia právomoci prezidenta, takže sa Turecko minimálne zmení na prezidentskú republiku a obmedzia sa niektoré občianske slobody.

Erdogan podľa Ignatova rozohral zaujímavú politickú hru, ktorú treba chápať v širších súvislostiach. Aj v súvislosti s predĺžením výnimočného stavu vo Francúzsku v súvislosti s útokmi v Nice. Kvôli výnimočnému stavu sa totiž môžu výnimočne obmedzovať právomoci parlamentu a občianske slobody.

(KPa, hs.sk, Foto: hs.sk)

Komentáře